Inflácia je v poslednej dobe často skloňované slovo, ktoré počul hádam každý. Ale viete aj, čo to presne je a čo to znamená v praxi? Keďže som sa stretol s mnohými nepresnosťami o inflácii, dokonca aj u ľudí, ktorí sa venujú investovaniu a financiám, tak som sa rozhodol infláciu objasniť.
Tento článok vysvetľuje základné termíny a tým je potrebné rozumieť, aby ste sa mohli na infláciu pozerať jasnejšie a plne pochopili problematikám rozoberaných v nasledujúcich článkoch tejto série.
Čo je to inflácia?
Inflácia znamená nárast. Všeobecne a najčastejšie znamená rast cenovej hladiny, čiže rast cien. Takýchto inflácií môže byť niekoľko, záleží od toho, čo meriame. Keď sa bežne spomína inflácia, tak sa vždy má na mysli konkrétne spotrebiteľská inflácia (pre EÚ HCPI – harmonised customer price index). V tejto sérii článkov však zostaneme používať „ľudový“ skrátený termín inflácia a bude tým vždy myslená spotrebiteľská inflácia. Deflácia je opakom a znamená pokles cenovej hladiny, čiže pokles cien.
V ekonómii sa pod pojmom inflácia/deflácia označuje aj rast/pokles peňažnej zásoby, teda inflácia/deflácia peňažnej zásoby, čo je úplne niečo iné ako spotrebiteľská inflácia. Z toho potom vznikajú nepresnosti a zmätky, lebo pod pojmom inflácia sa označujú dve rôzne veci.
Čo je to spotrebiteľská inflácia?
V jednoduchosti: spotrebiteľská inflácia meria všetko to, čo si kupujete a spotrebujete pre bežný život.
To znamená potraviny, alkohol, tabak, oblečenie, mesačné náklady na bývanie a energie, nábytok, potreby pre domácnosť a jej údržbu. Ďalej položky ako zdravie, doprava, vzdelanie, gastro, rekreácia a základné služby. Meria sa „priemerný“ rast cien týchto položiek, ale každá položka má inú váhu. Existujú rôzne typy spotrebiteľskej inflácie (HCPI je pre EÚ, CPI pre USA, jadrová inflácia je bez cien energií), ale vyznať sa v týchto termínoch sa nemusíte. Kto by však chcel viac teórie, alebo podrobnejší rozpis meraných položiek, tak tu na webe Štatistického úradu. Ak si všimnete, tak vo vymenovaných položkách, ktoré sú merané, nie je všetko. To znamená, že spotrebiteľská inflácia nie je všeobecným číslom pre rast všetkých cien. Je to priemer konkrétnych položiek, ktoré sú v rôznom pomere. Napríklad tam nenájdete veci, ktoré nie sú bežné pre osobnú spotrebu, napríklad stavebné materiály ale ani ceny bytov a iných aktív. Ceny jednotlivých produktov alebo služieb rastú rôzne a niektoré ceny môžu (skôr výnimočne) klesať aj keď máme infláciu. A ceny niektorých vecí môžu rásť, aj keď inflácia nie je. Ale do inflácie sa počítajú spoločne.
Ako vzniká inflácia?
Na tvorbu a zmenu cien pôsobí množstvo faktorov. Aby sme nemuseli písať celú knihu, teória spomína hlavné príčiny inflácie. Dopytová inflácia znamená vyšší dopyt ako je ponuka. Nákladová inflácia vzniká zvýšením nákladov na výrobu. Čo to znamená v praxi? Keď je viacej kupujúcich, predávajúci môžu zvyšovať ceny, lebo kupujúci budú stále ochotný nakupovať. A v druhom prípade, ak zdražie výroba, ceny sa musia zvýšiť, aby sa udržala výroba. Nižšie si to ukážeme na jednoduchom príklade. Ale myslím, že najlepšie to pochopíte v ďalšom článku z tejto série, kde sa pozrieme na to ako vznikla súčasná inflácia.
V praxi existuje ešte tretí typ inflácie. Tým je očakávaná inflácia, ktorá vzniká ak máme infláciu dlhšie a na ďalší rok je predpovedaná nejaká inflácia. Subjekty trhu na začiatku roka automaticky zvýšia ceny o očakávanú infláciu. Pritom v skutočnosti by inflácia mohla byť omnoho nižšia. Okrem očakávanej inflácii môže ešte nastať inflácia spôsobená infláciou. Teda, mám nejaký biznis a aktuálna inflácia nespôsobuje výrazný rast vstupných nákladov, dopyt je konštantný a reálne ani nemám dôvod na zvyšovanie cien. Ale aj tak sa rozhodnem, že všetky svoje ceny zvýšim o aktuálnu infláciu. Dôvod? Lebo môžem, všetko rastie, ľudia kupujú, tak cenu zvýšim aj ja.
Dopytová inflácia (príklad)
Vzniká keď:
Sila kupujúcich je vyššia ako predávajúcich.
Je nedostatok tovaru.
Výrobca nestíha vyrábať.
Predavač na trhu má denne maximálne 100kg paradajok. Ľudia mu ich však vykúpia a v ten deň prídu ďalší zákazníci, ale paradajky už nie sú. Nasledujúci deň sa situácia opakuje. Na tretí deň predajca zvýši cenu a predá všetky paradajky a stále sú zákazníci, ktorým sa neušlo. Takto môže predajca každý deň zvyšovať cenu pokiaľ predá všetko a stále sa niekomu neujde. A bum, vzniká inflácia. Ak by však zákazníci prestali kupovať, predajca by bol nútený cenu znižovať. Samozrejme, že v reálnom svete je situácia zložitejšia a vplyvov, ktoré pôsobia na cenu je veľmi veľa.
Nákladová inflácia (príklad)
Predavačovi paradajok stúpli náklady na pestovanie a je nútený zvýšiť cenu paradajok, aby si zachoval zisk alebo aby malo vôbec zmysel pestovať a predávať. Cenu zvyšuje bez ohľadu na to aký je dopyt od zákazníkov, lebo musí.