Článok vznikol ako pokus zistiť, či už teraz dokáže AI nahradiť tvorcov článkov a obsahu na weboch.
Tieto mýty boli vygenerované umelou inteligenciou ChatGPT a preložené Google prekladačom, bez úpravy. V zátvorkách s kurzívou je môj komentár.
Inflácia je spôsobená nárastom peňažnej zásoby: Hoci zvýšenie peňažnej zásoby môže prispieť k inflácii, nie je to jediná príčina. (Ten istý mýtus ako môj posledný o tlačení peňazí.) Inflácia môže byť spôsobená aj zvýšením dopytu po tovaroch a službách, poklesom ponuky alebo zmenami v očakávaniach o budúcej inflácii.
Inflácia vždy vedie k vyšším cenám: Hoci inflácia môže viesť k vyšším cenám, nie vždy to tak je. (Keďže sme si povedali, že inflácia znamená rast cien, tak toto stanovisko akosi nedáva zmysel.) Ceny môžu zostať stabilné alebo dokonca klesať počas období inflácie, najmä ak dôjde k poklesu dopytu alebo zvýšeniu ponuky. (Áno o tomto som písal aj ja v prvom článku, ale musíme špecifikovať o aké ceny ide, lebo inak to nedáva zmysel. A to sú tie, ktoré spotrebiteľská inflácia nemeria. Alebo tu skôr budú myslené jednotlivé položky spotrebiteľskej inflácii, keďže HCPI je priemer rastu cien.)
Tento odstavec AI napísala nejasne, a keďže AI sa učí z toho čo je na internete, tak skúsil nájsť pôvod. Netrvalo to dlho 🙂 Po googlení „myths about inflation“ som zistil, že hneď prvý výsledok je mätúci. Autor spomína rovnaký mýtus ako tuto AI, ale veľmi nerozumiem, čo má v tomto prípadne namysli pod slovom inflácia.
Inflácia je pre ekonomiku vždy zlá: Zatiaľ čo vysoká inflácia môže byť pre ekonomiku škodlivá, mierna inflácia môže byť v skutočnosti prospešná. Môže to povzbudiť výdavky a investície, pretože ľudia sú motivovaní kupovať tovary a služby skôr, ako sa stanú drahšími. Okrem toho môže inflácia pomôcť znížiť dlhové zaťaženie dlžníkov, pretože ich dlh sa časom stáva menej hodnotným. (Okej)
Inflácia ovplyvňuje iba spotrebný tovar: Hoci inflácia môže určite ovplyvniť ceny spotrebného tovaru, môže ovplyvniť aj ceny aktív, ako sú akcie, nehnuteľnosti a komodity. (Nie úplne. Jediný spôsob ako môže spotrebiteľská inflácia ovplyvniť ceny akcií je, že sa vytvorí panika z držania peňazí a ľudia začnú masovo nakupovať akcie alebo nehnuteľnosti. Rast cien komodít je predvoj spotrebiteľskej inflácii a nie naopak.) Inflácia môže viesť k zníženiu kúpnej sily peňazí, čo môže ovplyvniť všetky oblasti ekonomiky. (Áno, bez toho slova môže.)
Inflácia je vždy spôsobená vládnou politikou: Hoci vládna politika môže určite prispieť k inflácii, nie je to jediný faktor. Vonkajšie faktory, ako sú zmeny na globálnych trhoch, prírodné katastrofy alebo geopolitické udalosti, môžu tiež ovplyvniť infláciu. (Nie je to jediný faktor, ale dosť závažný. Vláda prispieva k inflácii hlavne fiškálnou, teda rozpočtovou, politikou. Čím viac politici míňajú a zadlžujú, tým viac prispievajú k inflácii.)
Záver
Nejaký základný alebo všeobecný článok vám AI napíše. Výborná je štylistika viet, vôbec to nerozoznáte od toho, že to písal stroj a nie človek. A to som to prehnal ešte cez prekladač. V podstate jediné, čo som komentoval je obsah, ale v tomto prípade tu v nepresnostiach nie je chyba AI, ale zdrojov odkiaľ čerpá. Ak by som sa pohral viac a dával konkrétnejšie otázky, vedel by som dostať obšírnejší článok s viac vysvetleniami, ktorý by vyzeral omnoho lepšie. Otázka je, aký zmysel by mali takéto články, lebo je to obyčajný sumár toho, čo nájdete inde na internete. No ak chcete lacný obsah na web, len aby niečo bolo, tak je to výborné. Ale neprinesie to nič nové. Ale popravde, koľko obsahu na internete je jedinečného, a nie len lacnou kópiou?